smrk

Substantivo

smrk

  1. pinheiro, abeto

Etimologia

Do proto-eslávico *smerka. Compare com o esloveno smreka, o macedônio смрека e o servocroata smrča.

Pronúncia

Ligações externas

  • smrk no Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
  • smrk no Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989