dyravörður

Substantivo

dyravörður, masculino, forte, grupo 3 (ö/e/a)

  1. porteiro

Declinação

Etimologia

De dyra ("de porta") + vörður ("guarda").

Pronúncia

  • AFI: [ˌd̥ɪraˈvœrðʏr], Plural: [ˌd̥ɪraˈvɛrðir].