boðháttur
Substantivo
boðháttur, masculino, forte, grupo 3 (á/æ)
- (Gramática) imperativo
Declinação
Substantivo masculino forte do 3º grupo (á–ar/æ–ir) (mutação vocálica frontal)
| |||||||||||||||||||||||||||||
Etimologia
- De boð ("ordem") + háttur ("modo").
boðháttur, masculino, forte, grupo 3 (á/æ)
| |||||||||||||||||||||||||||||