Korken

Substantivo

Korken, masculino

  1. rolha

Etimologia

Derivado de Kork.

Pronúncia

  • AFI: /ˈkɔʁkən/, [ˈkɔʁkən], [ˈkɔɐ̯kən], [ˈkɔʁkŋ̩], [ˈkɔɐ̯kŋ̩]