Ἀλέξανδρος

Substantivo

Ἀλέξανδρος (Aléxandros), próprio masculino

  1. Alexandre, Alessandro.

Etimologia

De ἀλέξω (aléxo̱) protetor + ἀνήρ (aní̱r) homem. Significa protetor do homem.

Pronúncia

  • AFI: /alékʰsandros/ (Clássico).
  • AFI: /alˈɛkʰsandro̞s/ (Koiné).
  • AFI: /alˈeksandros/ (Bizantino).

Termos derivados

  • Ἀλεξάνδρεια (Alexándreia)
  • Ἀλεξανδρέττα (Alexandrétta)
  • Ἀλεξανδρίζω (Alexandrízo̱)
  • Ἀλεξανδριστής (Alexandristí̱s)
  • Ἀλεξανδροκόλαξ (Alexandrokólax)
  • Ἀλεξανδρώδης (Alexandró̱di̱s)