φθινόπωρο

Substantivo

φθι.νό.πω.ρο (fthinópo̱ro) neutro

  1. outono

Etimologia

Do grego antigo φθινόπωρον (fthinópo̱ron).

Pronúncia

  • AFI: /fθi.'nɔ.pɔ.ɾɔ/.

Ver também

No Wikcionário